Začalo sa to v starovekom Pekinskom observatóriu, kde do gule vo veľkosti človeka navŕtali dierky symbolizujúce hviezdy. Pokračovalo to Atwoodovou sférou, v ktorej návštevníci dodnes môžu vidieť až 250 hviezd vo forme dierok navŕtaných do oceľovej sféry. A napokon, snaha človeka priblížiť si hviezdy aj cez deň vyvrcholila vznikom prvého planetária.
21. októbra 1923 spoločnosť ZEISS v Mníchove odprezentovala nové, nie ešte celkom dokončené projekčné planetárium. Tento deň sa považuje za zrod moderného planetária. 7. mája 1925 začalo Zeissovo planetárium v Deutsches Museum svoju pravidelnú prevádzku. Opto-mechanický projekčný systém bol čoskoro zdokonalený tak, aby zobrazoval hviezdnu oblohu zo všetkých miest na Zemi.
Prvé planetárium na Slovensku bolo otvorené 4. decembra 1975 v budove Slovenského technického múzea v Košiciach. Pod 8 metrovou kupolou bol nainštalovaný projekčný prístroj ZKP-I od nemeckej spoločnosti Zeiss Jena. Optomechanické zariadenie s jednou projekčnou hlavou dokázalo zobraziť voľným okom viditeľné hviezdy severnej oblohy a onedlho sa stalo veľkou atrakciou pre návštevníkov múzea. Najväčší záujem o výklad v planetáriu mali školské organizované skupiny, ale aj obyvatelia mesta či širšieho okolia. V roku 1982 bol systém nahradený modernejšou verziou projekčného prístroja ZKP-II. Zmena umožnila odprezentovať už aj niektoré telesá slnečnej sústavy, známejšie astronomické úkazy a rozšírila zobrazenie o južnú oblohu. Planetárium má kapacitu 42 miest a je v prevádzke dodnes.
V ďalších desaťročiach sa prístroj stále zdokonaľoval, pribudli mobilné planetáriá s nafukovacími kupolami. Prvé prenosné planetárium predstavilo Múzeum vedy v Bostone v USA v roku 1948. Múzeum vytvorilo prenosnú šou pre prezentácie v školách, knižniciach a kostoloch.
Prvým digitálnym projekčným systémom pre planetáriá bol Digistar od firmy Evans & Sutherland. Vytváral sférickú (kupolovú) vektorovú grafiku v reálnom čase. To umožnilo funkciám hviezdnej projekcie vizualizovať iný obsah, ktorý využíval body a čiary. Bol to začiatok technickej revolúcie v planetáriách. Každopádne, ani k dnešnému dňu digitálna projekcia nočnej oblohy ešte nedosahuje brilantnosť simulácií hviezdnej oblohy pomocou moderných opto-mechanických planetárií.
Skutočná revolúcia v projekcii na plochu kupoly nad našimi hlavami prišla v roku 1998, keď 9 projektorov projekčného systému umožnilo návštevníkom planetária preletieť ponad Grand Canyon. To navždy zmenilo podstatu fulldome projekcie a umožnilo návštevníkom planetárií po celom svete vidieť na umelej oblohe všetky divy sveta. Tak sa možnosti planetária rozšírili a dnes už nejde len o náučnú pomôcku, ale aj o kultúrno-oddychové miesto.
Digitálne a hybridné planetáriá dnes simulujú lety vesmírom a živo sprístupňujú vedu a kultúru širokej verejnosti. Na celom svete sa nachádza viac ako 4000 planetárií. Mnohé z nich majú aj 3D technológiu. Po nasadení 3D okuliarov k vám vesmír zostúpi z kupoly priamo do náruče.
Planetárium, ktoré je už od roku 1989 súčasťou Hvezdárne a planetária M. R. Štefánika (HPMRS), sa pridalo ku astronomickému dedičstvu Hlohovca. Astronómia má v Hlohovci bohatú históriu.
Prvý krát naša hvezdáreň ponúkla premietanie planetária 5. júla 1989. V tom čase tu bol prístroj ZKP 2 od firmy Zeiss. Tento prístroj bol trojrozmernou montážou s vysoko kvalitným optickým systémom. Pomocou neho bolo možné premietať 5800 hviezd, hviezdokopy, hmloviny, Mliečnu cestu a planéty. Zvýšil tak návštevnosť našej inštitúcie z 10 800 návštevníkov ročne až na 12 000 návštevníkov ročne. Tento prístroj si pamätajú aj niektorí pracovníci, ktorí v HPMRS pracujú dodnes.
Posledná modernizácia premietacej techniky v našom planetáriu prebehla v roku 2019, kedy bol optomechanický prístroj ZKP 2 od firmy Zeiss vymenený za digitálne planetárium typu FishEye s projektorom 4K. Na rozdiel od optomechanických prístrojov, ktoré hviezdy premieta cez veľmi malé dierky, za ktorými je umiestnený veľmi silný svetelný zdroj, digitálne planetárium premieta obraz projektormi špeciálne prispôsobenými zakriveným plochám kupoly. Digitálne planetárium vie okrem polôh hviezd vyobraziť napríklad ich spojnice v súhvezdiach, mytologickú podobu, atmosférické úkazy, či ukázať detailne rôzne objekty slnečnej sústavy, hlbokého vesmíru a vykonávať simuláciu vesmírneho letu. Pohyb obrazu generovaného v takomto planetáriu nie je na rozdiel od optomechanického prístroja nijako obmedzený.
Náš súčasný prístroj typu FishEye dokáže premietať umelú oblohu, Slnko, Mesiac, planéty, hviezdy viditeľné voľným okom aj Mliečnu cestu vo všetkých ročných obdobiach a v rôznych zemepisných šírkach od severného pólu po južný pól. Dnes má umelá kupola, ktorá sa dokáže premeniť na hviezdnu oblohu, priemer 10 metrov a kapacitu 56 kresiel, kde si návštevníci môžu napol sadnúť, napol ľahnúť a užiť si premietanie.
Samozrejme, technika sa stále posúva dopredu, a tak nepochybne prebehnú aj ďalšie modernizácie. Tešíme sa na to, čo prinesie budúcnosť. Za 100 rokov prešlo planetárium obrovskú cestu. Predstavte si, kde budeme o ďalších 100 rokov! Určite sa máme na čo tešiť.
