Dnes o 14:43 SELČ nastala jesenná rovnodennosť, astronomický moment, ktorý symbolizuje začiatok jesene na severnej pologuli (a začiatok jari na južnej pologuli). V tento deň boli deň a noc takmer rovnako dlhé, pričom Slnko presne prechádzalo nad rovníkom. Je to okamih, keď sa letné obdobie definitívne končí a dni sa začínajú skracovať, čo vedie k príchodu chladnejších a kratších dní.
Rovnodennosť, nazývaná aj ekvinokcium, sa vyskytuje dvakrát ročne – na jar a na jeseň. Jesenná rovnodennosť zvyčajne nastáva okolo 22. alebo 23. septembra, v závislosti od presného postavenia Zeme na jej obežnej dráhe okolo Slnka. Tento fenomén nastáva v momente, keď sa Zem nachádza v takej polohe, že os jej rotácie nie je naklonená smerom k Slnku ani od neho. Vďaka tomu slnečné lúče dopadajú kolmo na rovník.
Ako funguje rovnodennosť?
Rotácia Zeme okolo vlastnej osi a jej obežná dráha okolo Slnka sú dva kľúčové pohyby, ktoré vytvárajú cyklus dňa, noci a ročných období. Sklon zemskej rotačnej osi oproti rovine jej obehu je približne 23,5 stupňov. Tento sklon spôsobuje, že počas rôznych období roka dopadajú slnečné lúče pod rôznym uhlom na rôzne miesta na Zemi, čo vedie k zmenám v dĺžke dňa a noci. Rovnodennosť je výnimočná tým, že počas nej je os Zeme orientovaná tak, že žiadna časť planéty nie je viac naklonená smerom k Slnku alebo od neho.
Čo prináša jesenná rovnodennosť?
Po jesennej rovnodennosti začnú dni na severnej pologuli byť kratšie a noci dlhšie, čo vyvrcholí zimným slnovratom v decembri. Na severnom póle dnes začala polárna noc, na južnom póle začal polárny deň. Pre mnohé kultúry po celom svete má tento deň symbolický význam – pre niektorých je to čas vďaky za úrodu, pre iných začiatok prípravy na zimné obdobie. V minulosti boli práve rovnodennosti kľúčovými dátumami v poľnohospodárskych kalendároch a viazali sa na ne rôzne oslavy spojené so zberom plodín.