Zrod astronomického krúžku
Človeka viedla večná túžba poznať nielen to, čo je okolo neho tu na Zemi, ale poznať aj ďaleké svety okolo nás, ktorých poslami sú práve hviezdy. Využívať voľné chvíle – najmä večere – pod jasnou oblohou a sledovať čo sa odohráva okolo nás vo vesmíre. To zaujalo niekoľkých nadšencov v hlohovskej Slovakofarme začiatkom roku 1954.
Podnetom na založenie astronomického krúžku bol výpredaj starej vojnovej optiky veľmi dobrej kvality za pomerne lacné peniaze. Prišli však neskoro a optika už bola vypredaná. Krúžok však už bol založený a funguje až do dnes. História astronómie v Hlohovci sa začala písať 10.II.1954 založením Astronomického krúžku pri Závodnom klube ROH pri Slovakofarme.
Poslaním krúžku bolo:
- usporadúvať populárno-vedecké prednášky
- získavať najširšie vrstvy obyvateľstva a mládeže a predávať im poznatky o vesmíre
- uskutočňovať odborné astronomické pozorovania
- zriadiť ľudovú hvezdáreň pri ZK
Zakladajúci členovia Astronomického krúžku: sprava RNDr.Csere, Ing.Drbjak, Chrenko, Mutkovič, Urbanec (neskorší člen) – chýbajú dr.Ing.Putek, Janega
|
Prvý ďalekohľad
Na radu riaditeľa pražskej hvezdárne Františka Kádavého sa s prosbou o stavbu ďalekohľadu obrátili na prof.Ing.V .Gajduška z Ostravy. Ten zhotovil objektív, vlastný ďalekohľad (refraktor 100/1070) zhotovil František Kozelský. Za hotový ďalekohľad bez stojanu a montáže zaplatili vtedy 3000,-Kčs. Peniaze venoval divadelný krúžok pri ZK zo svojich príjmov za divadelné predstavenia. Koncom júla 1954 nastalo zatmenie Slnka. Táto udalosť nesmierne pomohla spopularizovať prácu krúžku v meste.
Prvé kroky
Ďalekohľad bol prenosný a tak sa mohol postaviť na terasu ZK a odtiaľ pozorovať hviezdami posiate nebo. Prvé aktivity krúžku boli spojené s besedami, prednáškami a pozorovaniami. Členovia krúžku chodili “S ďalekohľadom medzi ľudí”. Takto nazvali prednášky po okolitých dedinách spojené s pozorovaním pod šírym nebom. Vysvetľovali čo sú to planéty, hviezdy, hmloviny, galaxie a zároveň aj všetko na oblohe ukazovali. V tom období to bola najvýznamnejšia aktivita, ktorá si zaslúži obdiv aj dnes.
Neskôr sa zamerali aj na zhotovovanie názorných pomôcok, napr. model Slnečnej sústavy, model Mesiaca, gnomón, hviezdna obloha. V roku 1955 dokonca zaviedli pravidelné pozorovania slnečnej fotosféry a zakresľovanie slnečných škvŕn.
Astronomická pozorovateľňa
Rok 1956 bol bohatý na rôzne astronomické úkazy. Predovšetkým to bola veľká opozícia Marsu a objavenie kométy C/1956 R1 (Arend-Roland). V nasledujúcom roku 1957 objavil významný slovenský astronóm dr.Mrkos novú kométu, ktorá dostala označenie C/1957 P1 (Mrkos).
Roku 1956 sa začala prestavba a prístavba závodného klubu, v rámci ktorej sa mala postaviť aj astronomická pozorovateľňa. Slávnostný prvý výkop bol uskutočnený 1.septembra. Vypustenie prvej umelej družice Zeme (Sputnik 1) dňa 4.X.1957 zvýšilo záujem spoločnosti o astronómiu a kozmonautiku, čoho dôsledkom bol záujem o urýchlenú dostavbu hvezdárne.
10. až 25.VII.1958 sa na Bezovci uskutočnila prvá slovenská meteorická expedícia. Bolo na nej zaznamenaných viac ako 8000 meteorov a začala sa tým veľmi úspešná séria meteorických expedícií na Bezovci. Veľkou prednosťou Bezovca sú mimoriadne vhodné klimatické podmienky, obzvlášť veľa jasných nocí v letných mesiacoch. Na pamiatku tejto a nasledujúcich expedícii dr. Kohoutek pomenoval jednu zo svojich objavených planétok Bezovec. Planétka dostala registračné číslo v roku najúspešnejšej expedície na Bezovci, v roku 1963.
Pôvodný ZK ROH aj s kupolou
|
29.XI.1958 konečne nastala slávnostná chvíľa otvorenia hvezdárne. Popri hvezdárňach v Prešove, Leviciach a Humennom to bola štvrtá hvezdáreň na Slovensku zriadená po II.sv.vojne. Po slávnostných príhovoroch mnohých významných osobností odovzdal vtedajší riaditeľ Slovakofarmy p.Gajdoš symbolicky kľúče od Závodného klubu RNDr.E.Cseremu. Ten bol súčasne predsedom ZK aj vedúcim astronomického krúžku.
Pôvodný závodný klub ROH aj s hvezdárňou (1958) |
Newton 310/1500 v kupole hvezdárne (1958) |
Do novej kupole dostal krúžok nový ďalekohľad (Newton 310/1500) s elektrickým pohonom. Ďalekohľad ako aj jeho montáž zhotovil František Kozelský. Ako hľadáčik sa použil “starý” refraktor o priemere 100mm. Stojan k ďalekohľadu a kupolu o priemere 5,75m s dvojstrannou štrbinou o veľkosti 100cm zhotovili pracovníci zo Slovakofarmy. Takto v nečakane krátkej dobe dostal astronomický krúžok svoj dôstojný stánok s výborným technickým zariadením.
RNDr.Elemér Csere
RNDr.Csere – prvý riaditeľ hvezdárne v Hlohovci
|
Elemér Csere sa narodil 16.I.1917 v Sobranciach v rodine lekárnika. Vo svojom rodisku vychodil Slovenskú ľudovú školu a Gymnázium navštevoval v Levoči. Dva roky strávil ako praktikant v lekárni vo Svodíne. V roku 1938 začal vysokoškolské štúdium na univerzite v Prahe. Politická situácia v roku 1939 ho donútila vrátiť sa z Prahy späť domov. Neskôr pokračoval v štúdiu farmácie na Prírodovedeckej fakulte Filozofickej a lekárskej unverzity v Budapešti. V roku 1944 ukončil štúdium rigoróznou prácou s doktorátom.
Po skončení štúdia až do konca vojny opäť pracoval v lekárni vo Svodíne. V roku 1947 sa oženil so Šarlotou Klainovou. Spolu vychovali dve dcéry: Katarínu a Zuzanu. Celý život pracoval v Slovakofarme v Hlohovci, kde sa v roku 1950 stal vedúcim technickej kontroly. Popri tom v rokoch 1949-1960 prednášal na Farmaceutickej fakulte UK v Bratislave najprv špeciálne metódy v galenickej farmácii a potom matematiku.
V roku 1954 založil pri ZK ROH Slovakofarma astronomický krúžok. Vo voľnom čase sa najviac venoval astronómii a tak v Hlohovci za spolupráce ďalších amatérov vytvoril pracovisko, ktoré sa časom stalo Krajskou hvezdárňou. Od jej vzniku v roku 1972 až do roku 1982 vykonával funkciu riaditeľa. Celý svoj život zasvätil svojej najväčšej láske, astronómii. Jeho plodný život sa ukončil v rodnom meste v Sobranciach 29.X.1992.
Prvé kroky na hvezdárni
Správa o založení hvezdárne v Hlohovci sa rýchle rozniesla po celom Slovensku a tak sa začalo obdobie exkurzií a návštev hvezdárne, a to aj zahraničných. Pre život hvezdárne malo mimoriadny význam založenie Československej astronomickej spoločnosti pri Československej akadémii vied (ČSAS) v Bratislave dňa 16.XII.1959. Do novozvoleného hlavného výboru bol zvolený aj RNDr.Csere. Astronomická spoločnosť veľmi dopomohla skvalitniť a rozšíriť okruh práce, tým že sa mohli pozývať členovia ČSAS z Astronomického ústavu, vysokých škôl a vedeckých pracovísk. Prvý rok činnosti hvezdárne bol zakončený prvým priamym televíznym prenosom z Hlohovca.
Schôdza odbočky SAS pri SAV (1975). Vľavo dr.Csere, v strede dr.Pajdušáková
|
V roku 1960 navštívila hvezdáreň veľká priateľka astronómov amatérov, riaditeľka AsÚ SAV Dr.Ľudmila Pajdušáková-Mrkosová, známa objaviteľka šiestich komét. Dňa 8.XI.1961 bola založená prvá odbočka Slovenskej astronomickej spoločnosti (SAS) na Slovensku, ktorá združovala členov nielen z Hlohovca ale aj z celého bývalého bratislavského a nitrianskeho kraja. Všetci astronómovia amatéri oboch krajov sa pravidelne schádzali na hvezdárni v Hlohovci raz do mesiaca. Poriadali sa spoločné podujatia ako semináre, prednášky a malé výstavy.
Praktická činnosť pri zhotovovaní modelov a rôznych názorných pomôcok za účinnej pomoci ZK a závodu Slovakofarma bola tiež jedna z príčin dobrej životnosti a rozvoja astronómie v Hlohovci. Z množstva vyrobených prototypov uvedieme aspoň niektoré významnejšie: model Slnečnej sústavy, slnečné hodiny, astronomické hodiny, svetové hodiny, “večný kalendár”, Lunárium, farebný H-R diagram, otáčavá mapa hviezdnej oblohy. Významnou a jedinečnou názornou pomôckou je svetielkujúca obloha na kopuli hvezdárne (obdoba Zeissových planetárií). Pomôcka zobrazuje hviezdnu oblohu, tak ako ju možno v Hlohovci pozorovať v čase zimného slnovratu. Sú na nej vyznačené jednotlivé súhvezdia, významné body a kružnice pre orientáciu.
Večný kalendár (1958) (jpg 249kB) |
Vtedajší hlavný prístroj refraktor 180/2600 v kupole s vyobrazenou zimnou oblohou (1972) (jpg 123kB) |
Krajská hvezdáreň
V sedemdesiatich rokoch bola vytvorená nová koncepcia amatérskej astronómie na Slovensku. Podľa nového návrhu sa na Slovensku vytvorila ústredná hvezdáreň patriaca priamo pod ministerstvo kultúry a tri krajské hvezdárne patriace pod krajské národné výbory. Krajské hvezdárne sa vytvorili z už vtedy existujúcich zariadení a to pre Západoslovenský kraj v Hlohovci, pre Stredoslovenský kraj v Banskej Bystrici, pre Východoslovenský kraj v Prešove. Krajské hvezdárne vznikli 1.januárom 1972. Rozhodnutím Rady Zs KNV sa pozorovateľňa v Hlohovci stala Krajskou hvezdárňou. Krajská hvezdáreň za krátku dobu vedela zabezpečiť zakladanie nových astronomických krúžkov, predovšetkým pri školách. Zatiaľ čo pri zriadení Krajskej hvezdárne ich bolo iba 45, tak po 12 rokoch činnosti ich bolo vyše 400.
Zahraničná návšteva v Hlohovci (1972) |
Účastníci osláv 20 rokov astronómie v Hlohovci |
Krajská hvezdáreň začala pracovať v priestoroch Závodného klubu ROH ako organizácia Zs KNV. V roku 1977 sa rozšírili priestory Krajskej hvezdárne o prednáškovú miestnosť a kancelárie. V tomto čase sa začala dostavba rodinného domu na Sládkovičovej ulici ako základ nového areálu hvezdárne. V roku 1978 bol od firmy Carl Zeiss Jena zakúpený zrkadľový ďalekohľad Cassegrain 600/7500. K ďalekohľadu bola dodaná aj 5 m kupola. Pracovníci hvezdárne potom brigádnickou činnosťou vybudovali pozorovateľňu. Brigád sa zúčastnili títo pracovníci hvezdárne: JUDr.V.Krištofík, Ľ.Sládek, Mgr.V.Karlovský, S.Prachár, Mgr.V.Tittel. V júni 1983 bol ďalekohľad uvedený do prevádzky na realizáciu odborných pozorovaní. Stal sa spolu s ďalekohľadom na Skalnatom Plese najväčším na Slovensku a najväčším v sieti hvezdární na Slovensku.
Brigádnické práce na stavbe kupole (Zprava doľava: Mgr.Karlovský, Ing.Mocko, p.Sládek) |
Montáž ďalekohľadu Cassegrain 600 (1983). Vpravo stojí dr.Krištofík. |
Inštalovanie Cassegrainu 600/7500 do kupole |
Firma Zeiss dodala aj planetárium spolu s vnútornou kupolou o priemere 10 m. V roku 1985 sa začala výstavba planetária, na ktorú sa podujal dnes už bývalý Okresný stavebný podnik Trnava, stredisko v Hlohovci, ktorý má tiež zásluhu na tom, že Hlohovec patrí k piatim mestá na Slovensku, kde sa nachádza planetárium. Vedúcim stavby bol JUDr.Vojtech Krištofík – vtedajší zástupca riaditeľa KH. Slávnostné otvorenie planetária sa uskutočnilo 5.VII.1989.
Výstavba planetária 1985 – 1989 |
Výstavba planetária 1985 – 1989 |
Slávnostné otvorenie planetária |
Hvezdáreň a planetárium Hlohovec
Po zrušení krajov v roku 1991 sa hlohovecká hvezdáreň premenovala na Hvezdáreň a planetárium a presťahovala sa do vlastného areálu na Sládkovičovej ulici. V starých priestoroch zostala iba pôvodná miestnosť krúžku a kupola. Pre nezáujem zo strany vedenia Slovakofarmy bol demontovaný i ďalekohľad a v roku 2001 sme sa definitívne vysťahovali z priestorov, v ktorých začínala astronómia v Hlohovci. V súčasnosti v tejto budove zostala iba kupola, ktorá pripomína túto časť histórie astronómie v Hlohovci. Kupola je majetkom Slovakofarmy (Zentivy), je značne zanedbaná a jej osud je neznámy.
V roku 1994 bol uvedený do prevádzky horizontálny slnečný spektrograf Jensch 300, ktorý sa stal pomocníkom pri pozorovaní a zakresľovaní Slnka. Okrem toho sa tu dá sledovať i slnečné spektrum. Významným medzníkom bol 1.V.1996, kedy sa hvezdáreň pripojila na celosvetovú sieť Internet a využíva ju dodnes.
Návšteva ministra kultúry SR Ivana Hudeca (marec 1997) |
Hvezdáreň a planetárium M. R. Štefánika v Hlohovci
Na sklonku roku 2009 bola uskutočnená slávnostná zmena názvu nášho zariadenia a odvtedy nesieme meno jedného z najslávnejších slovenských rodákov, Milana Rastislava Štefánika.
Referencie
- 20 rokov astronómie v Hlohovci, Krajská hvezdáreň Hlohovec
- 30 rokov astronómie v Hlohovci, Krajská hvezdáreň Hlohovec
- 50 rokov astronómie v Hlohovci, Hvezdáreň a planetárium Hlohovec