Uprostred súhvezdia Kasiopeja, pri hviezde Gama Kasiopeja sa nachádza IC 63 - prezývaná ako Hmlovina Duch, ktorá je vzdialená asi 550 svetelných rokov od Zeme. Hmlovinu Duch môžeme zaradiť aj medzi reflexné hmloviny, pretože  odráža svetlo od blízkej hviezdy, ale aj medzi emisné hmloviny - pretože uvoľňuje žiarenie v spektrálnej čiare Vodíka-alfa. Oba procesy sú spôsobené gigantickou hviezdou Gama Kasiopeja. Vyžarovanie tejto hviezdy tiež pomaly spôsobuje rozptýlenie hmloviny.

29.10.2018

Credit: ESA/Hubble, NASA

Hubblov vesmírny ďalekohľad NASA / ESA po prvýkrát objavila hélium v ​​atmosfére exoplanéty WASP-107b pomocou infračerveného spektra. WASP-107b je exoplanéta s najnižšou hustotou, síce veľkosťou podobnou Jupiteru, ale má iba 12% hmoty Jupitera. Exoplanéta v súhvezdí Panny je vzdialená od Zeme asi 200 svetelných rokov a obeh okolo materskej hviezdy jej trvá 6 dní.            

2. mája 2018

Credit: ESA a NASA

Tento snímok bol vytvorený so širokouhlou kamerou WFC2 Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Zobrazuje Galaxiu NGC 6052, ktorá je od nás vzdialená 230 svetelých rokov v súhvezdí Herkules.

Pôvodne sa predpokladalo, že je to len jedna abnormálna galaxia.

V skutočnosti je to však nová galaxia v procese formovania.

Gravitačným kolapsom dvoch blízkych galaxií /"zrážkou"/ došlo k zlúčeniu týchto dvoch galaxií v jednu.

Keďže proces zlučovania galaxií prebieha, jednotlivé hviezdy sú odklonené z ich pôvodnej obežnej dráhy a sú umiestnené na úplne nové cesty, niektoré veľmi vzdialené od miesta kolízie. Zdá sa teda, že galaxia ma veľmi chaotický tvar. Nakoniec táto nová galaxia nadobudne stabilný tvar, ktorý nebude mať žiadnu podobu ani s jednou z pôvodných galaxií.

Credit: ESA/Hubble & NASA, Acknowledgement: Judy Schmidt (Geckzilla)

2.1.2016

Očarujúca scenéria objektu Herbig-Haro 24 o veľkosti asi pol svetelného roka, vo vzdialenosti 1300 svetelných rokov v súhvezdí Orión, molekulárne mračno komplex B.

HH24 je skrytá pred priamym pohľadom chladným prachom a plynom rotujúcim okolo nej do plochého disku.

Dva výtrysky ako svetelné meče sú kozmické prúdy od novozrodenej hviezdy HH24.

Obrázok spracovaný z pozorovacích dát Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu.

Image Credit: NASA, ESA, Hubble Heritage (STScI / AURA) / Hubble-Europe Collaboration

Acknowledgment: D. Padgett (GSFC), T. Megeath (University of Toledo), B. Reipurth (University of Hawaii)

30.12.2015

Túto veľmi podrobnú snímku z dvojice prekrývajúcich sa galaxií NGC 3314 vyhotovil Hubblov Vesmírny ďalekohľad NASA /ESA. Tieto dve galaxie pôsobia, akoby prešli kolíziou – zrážkou, ale v skutočnosti je to len očný klam – trik, sú to dve galaxie NGC 3314 a 3314 B   v zákryte, v rovnakom smere z nášho pohľadu, v skutočnosti od seba sú navzájom vzdialené 20 miliónov svetelných rokov.  Obe galaxie sa pohybujú nezávisle od seba. Zvlnený tvar galaxie je pravdepodobne spôsobený stretnutím s inou galaxiu, asi NGC 3312.  Galaxia NGC 3314 sa nachádza viac na južnej oblohe v súhvezdí Hydra: video - cestovanie ku galaxii NGC 3314. 

Nový detailnejší pohľad na "Modrú planétu" - Zem /východná pologuľa/ zo satelitu Suomi NPP prístrojom VIIRS 23.1.2012.                          
Satelit Suomi NPP je na polarnej obežnej dráhe okolo Zeme vo výške 824 km a letí od juhu. Lenže tento obraz satelit  zhotovil z výšky 12743 km. Norman Kuring, vedecký pracovník NASA Goddard, zabezpečoval získanie veľkého obrazu Zeme s kombinovaním dát zo 6 jednotlivých obehov satelitu okolo Zeme v 8 hodinových intervaloch. Norman použil 6 týchto pozorovacích dát a ich skombinovaním získal tento obraz Zeme.

4 hmlisté vertikálne pásy nad povrchom Zeme sú vytvorené žiarou a odrazom slnečného svetla od oceánu. Prístroj VIIRS - skenerový rádiometer, zbiera  obrazy vo viditeľnom a infračervenom  spektre, zhotovuje rádiometrické  merania krajiny, atmosféry, kryosféry a oceánov. Umiestnený je na satelite Suomi NPP. Pri jednom prelete satelit nasníma vertikálny pás v rôznych vlnových dĺžkach o šírke 3001 km, pričom pásy jednotlivých preletov sa prekrývajú a satelit tak pokrýva celú Zem. 
Ľudské oko znázorňuje porovnanie z akej vzdialenosti boli získané dáta zo satelitu - 12743km. /Priemer Zeme 12756 km./            
V minulosti kozmonauti z Apolla 17 získali takýto obraz "Modrej planéty" zo vzdialenosti až 45062 km.       

Satelit Suomi NPP bol vypustený 28.10.2011 a je spoločným projektom NASA, NOAA a Ministerstva obrany USA.

Zdroj: http://www.nasa.gov/topics/earth/features/viirs-globe-east.html

Previanočný darček - Kométa roka 2011 – veľké narodenie.

Kométa Lovejoy sa objavila v zornom poli koronografu LASCO C3 /umelo zatemnené Slnko/ 14.12.2011 z juhu.

Kométa Lovejoy  podstúpila „odtučňovaciu kúru“  z 15.12.2011 na 16.12.2011 v blízkosti Slnka, len 140 tisíc km nad jeho povrchom. Spôsobilo to drastické zjasnenie  a vyparovanie kométy počas stretnutia so Slnkom. SOHO doteraz ešte nikdy nepozorovalo takúto jasnú kométu zo „slnečného pasienka“.  Neočakávane sa prešmykla okolo Slnka. Kométy sú zľadovatelé kamenné telesá, ktoré sa v blízkosti Slnka vyparujú.

16. December, 12:00UT:  Kométa Lovejoy prežila!  - horúci kúpeľ  v niekoľko miliónov stupňov C v  slnečnej koróne, ktorý trval takmer hodinu a znovu poza Slnka sa objavuje kométa na korónografe Lasco takmer jasná ako predtým.  Zdá sa, že nakrátko stratila svoj chvost.

Na obrázku vľavo je znázornená dráha kométy okolo Slnka.

Zdroj obrázku:  William Thompson (STEREO Science Center Chief Observer, GSFC).

Kométa Lovejoy bola objavená austrálskym  astronómom Terry Lovejoy 2. december 2011 cez internet, patrí do Kreutzovej skupiny  C/2011 W3 (Lovejoy).  Táto skutočnosť otvára nové možnosti pre pozorovanie komét v blízkosti Slnka zo snímok zo sondy Soho a SDO a tak sa stať objaviteľom komét?!    

Zdroj, ďaľšie podrobnosti, videá a animácie nájdete na stránke:http://sohowww.nascom.nasa.gov/pickoftheweek/old/03dec2011/

Sonda LRO meria na Mesiaci teplotu / dve videá/ - LRO bude merať teplotu, a tak vedci skúmajú veľkosť a hustotu skál na mesačnom povrchu.                                                               
Komentár k druhému videu: Ak ste pozorovali Mesiac v priebehu niekoľkých týždňov, iste ste si všimli, že každý deň vyzerá trochu inak. Zmena v jeho osvetlení  je závislá na tom, kde sa Mesiac nachádza v svojej obežnej dráhe.  Tento cyklus nazývame fázy mesiaca, každá fáza sa opakuje približne raz za mesiac. Ale najmenej dvakrát ročne však nastane niečo úplne iné, tak ako to bolo 10.12.2011. Keď  Mesiac  prechádza tieňom, ktorý vrhá naša Zem, to spôsobí, že Mesiac je veľmi nezvyčajný na krátky čas. Zo Zeme Mesiac prekvapivo počas zatmenia stmavne a tiež zostane tmavšie červený a nakoniec sa vráti na normálnu hodnotu. Ak by sme sa chceli pozrieť na to, čo sa deje z vesmíru počas zatmenia, sledovali by sme:  Mesiac prechádza najprv penumbrou  - polotieňom, vtedy pozorujeme len čiastočne zakryté slnečné svetlo. To má za následok iba mierne stmavnutie na Mesiaci. Ako Mesiac pokračuje na svojej ceste, tak vstupuje do umbry - tieňa, kde je blokované všetko priame svetlo od Slnka. Ale ak je svetlo zo Slnka blokované, tak prečo Mesiac sčervenie? Svetlo od Slnka prichádza za Zemou, prechádza cez dlhé a hrubé vrstvy zemskej atmosféry. Kratšie vlnové dĺžky slnečného svetla, ako je modrá, sú rozptýlené skôr než sa dostanú k Mesiacu,  dlhšie vlnové  dĺžky ako červená zostávajú. /To isté sa deje pri západe Slnka./  Ako sa zatmenie končí,  vystupuje z tieňa – umbry, potom vstupuje do polotieňa a neskôr má už pôvodné farby. Celý proces trvá od niekoľko  minút až do pár hodín.
Zdroj: NASA www.nasa.gov                                  

Zvláštna planetárna hmlovina IRAS 09371 1212 - Levia ľadová hmlovina sa nachádza tri tisíce svetelných rokov od Zeme.  Planetárne hmloviny nemajú nič spoločného s planétami: sú tvorené z materiálu vyvrhnutého od starnúcej centrálnej hviezdy.  Levia ľadová hmlovina prišla k svojmu názvu preto, že bolo zistené, že je bohatá na vodu vo forme ľadových zrniečok a že sa nachádza v súhvezdí Lev.
Táto hmlovina je pozoruhodná svojím umiestnením, ďaleko od galaktickej roviny a tým aj od medzihviezdneho mračná, ktoré by mohlo brániť vo výhľade na ňu. Hmlovina má zložitý tvar: guľové halo - disk okolo centrálnej hviezdy, laloky a gigantické slučky.  Celý tento komplex hmloviny naznačuje, že vznik a procesy v nej sú zložité, a tiež že by tu mohla byť druhá hviezda v súčasnej dobe neviditeľná, ktorá prispieva k formovaniu hmloviny.
Tento obrázok bol vyhotovený zo snímok s vysokým rozlíšením z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu prístrojom ACS.
Zdroj:  ESA/Hubble a NASA z 5.12.2011

Táto snímka je vyhotovená NASA/ESA Hubblovým vesmírnym ďalekohľadom - HST. Poukazuje na to ako jasný, zvírený mohutný výtrysk pochádzajúci z rodiacej sa hviezdy menil v priebehu času. Výtrysk HH 34,  pripomínajúci výbuch z dela, Herbig-Harov objekt, poodhaľuje  zrod  hviezdy. Materiál odvrhoval rýchlosťou 700 tisíc km za hodinu. Rýchly výtrysk je viazaný na silné magnetické pole hviezdy vo forme úzkeho lúču.                 
Video bolo vytvorené spojením snímok z HST - širokouhlej planetárnej kamery 2 (WFPC2) urobených v priebehu 14-ročného obdobia – 1994, 1998 a 2007. Hviezda HH 34 je vzdialená asi 1350 svetelných rokov od Zeme, v blízkosti Hmloviny v Orióne.

Video - umelecká predstava

Credit: NASA, ESA, and P. Hartigan (Rice University) 

Let do Kopy galaxií Abell 383 v jesennom súhvezdí Veľryba - video ... 

Video: Gravitačná šošovka v akcii...

Kopa galaxií Abell 383 pôsobí ako gravitačná šošovka /prírodný ďalekohľad - lupa/ a prináša obraz vzdialenej galaxie zobrazený na dvoch miestach.  Vedci zistili, že galaxia je stará menej než 1 miliardu svetelných rokov. Prekvapujúco zistili, že hviezdy v tejto galaxii sú staré 750 miliónov rokov. Teda vznikli veľmi skoro 200 miliónov rokov po Big Bangu - počiatku Vesmíru. Skúmanie vzdialenej galaxie môže zmeniť odpoveď na otázku kedy sa tvorili prvé galaxie a ďaľšie záhady.

Zdroj:  NASA, ESA, J. Richard (CRAL) and J.-P. Kneib (LAM). Acknowledgement: Marc Postman (STScI)http://www.spacetelescope.org/news/heic1106/ 

Zdroj obrázku: NASA, ESA, M. H. Wong (University of California, Berkeley, USA), H. B. Hammel (Space Science Institute, Boulder, Colorado, USA), A. A. Simon-Miller (Goddard Space Flight Center, Greenbelt, Maryland, USA) and the Jupiter Impact Science Team.

 Grey Hautaluoma, Headquarters, Washington
Whitney Clavin, Jet Propulsion Laboratory, Pasadena, Calif.

Satelit NASA Galaxy Evolution Explorer pozoroval prekvapujúco dlhý kometárny chvost, ktorý sa tiahne za hviezdou, ktorá sa pohybuje vesmírom nadzvukovou rýchlosťou. Jedná sa o hviezdu Mira (názov pochádza z latinského slova "podivuhodná"). Jedná sa o rýchle sa pohybujúcu starú hviezdu, tzv. červeného obra, ktorý z povrchu postupne stráca veľké množstvo materiálu. Tento materiál bol uvoľňovaný v priebehu uplynulých 30000 rokov.
 

Tento jedinečný záber kométy Hartley 2 bol vyhotovený sondou NASA Epoxi zo vzdialenosti 700 km od jej jadra. Tvorí ju vodný ľad, ľad oxidu uhličitého, kremičitý prach. Kométy majú často pretiahnuté tvary ako napr. arašidy. Tak aj kométa Hartley 2 nie je výnimkou, má rozmery asi 2 km x 4 km. Okolo svojej osi sa otočí za 18 hodín.
Slnko svieti sprava. Keďže kométa je v blízkosti Slnka, tak ju ohrieva a tento blízky pohľad nám umožňuje vidieť ako prúdia výpary - výtrysky z jadra kométy zo strany privrátenej k Slnku.
Zdroj: NASA/JPL-Caltech/UMD zo dňa 4.11.2010

Mapa stránok: